História farnosti
Sľažany
Obec s farou sa spomína roku 1156. V prvej fare bola klenbová miestnosť, ktorá slúžila ako kaplnka. Prvý známy sľažiansky farár sa menoval Juraj a spomína sa roku 1332. Pri príležitosti vizitáciesľažianskej farnosti dekan Ján Derecký roku 1559 napísal: Kostol je maličký, má tri oltáre, okolo je opevnený múrom na spôsob hradu. Vtedy bol sľažianskym farárom Adamus.
Ďalší záznam je z roku 1561, kde sa uvádza, že kostol je zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Stavba je obstojná, ale udržiavaná je horšie ako maštaľ. Dnu sú uložené debny a obilím naplnené nádoby. Pripomína to skôr sýpku ako kostol. Na farskom úrade sa nachádzal doklad z 28. októbra 1635, obsahujúci zoznam darov, ktoré poskytlo obyvateľstvo v prospech kostola. Tento doklad podpísal Matej Hagány, velčický farár, ako administrátor sľažianskej farnosti.
Za Lutherovej reformácie mali v Sľažanoch prevahu evanjelici. Roku 1653 nevpustili do obce katolíckeho vizitátora. V rokoch 1683 -1688 evanjelici obsadili katolícky kostol a používali ho na svoj účel. Z kanonickej vizitácie z roku 1755 sa dozvedáme, že kostol postavili z kameňa, strecha bola pokrytá šindľom, veža bola vyvýšená a bola z dreva. Vedľa kostola bola zvonica s dvomi zvonmi a keďže veriacich pribúdalo, objekt už nevyhovoval a bol značne poškodený. V roku 1775 ho zbúrali a na jeho mieste začali stavať nový. Stavebné náklady na kostol a faru hradila cisárovná Mária Terézia. Nový kostol vysvätil tekovský arcidekan Ján Filo 1. júla 1777. Zasvätili ho Najsvätejšej Trojici.
Tento kostol postavili v štýle neskorého baroka ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom presbytéria, s pristavanou sakristiou, oratóriom a vstavanou vežou. Presbytérium (priestor v chráme okolo hlavného oltára) je zaklenuté kupolou, chrámová loď má pruskú klenbu s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere.
Roku 1808 vstavali vežu ako dar ostrihomského kapitulátu. Roku 1920 opravili oltáre a kostol vymaľovali. 8. januára 1922 vysvätili nový zvon (vážil 138 kg), ktorý nahradil zvony rekvirované v l. svetovej vojne. Jeho cena bola 8 500 korún. Spomínanú pristavanú sakristiu realizovali roku 1931. Poslednú veľkú rekonštrukciu uskutočnili v rokoch 1997 a 2001. Bola vymenená krytina strechy a zrekonštruovaná veža kostola.
V roku 1713 v susednej dedine sv. Martine zrušili faru i celú farnosť s filiálkou Hosťovce. Sv. Martin a Hosťovce boli pripojené kSľažanom, kde inštalovali nového farára.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Prvým farárom bol podľa záznamov kňaz menom Juraj. V celej histórii sľažianskej farnosti pôsobilo 30známych kňazov. Od roku 1901 spravovali farnosť kňazi:
EndreRalbovszký 1901 – 1917
Móric Pôthe 1917 – 1956
Jozef Mitošinka 1956 – 1968
Michal Klimo 1968 – 1971
Jozef Miklis 1971 – 1994
Viliam Bernát 1994 – 1995
Rudolf Chudý 1995 – 2011
Gustáv Lutišan 2012 – po súčasnosť
Martin nad Žitavou
Prvá písomná zmienka o obci Martin nad Žitavou (Zenthmarton) pochádza z roku 1272, avšak ako farnosť sa spomína až v roku 1332. Od roku 1386 sa stáva majetkom hradu Jelenec. Pre neveru Forgácsovcov zhabal erár celé panstvo a obec predal v roku 1718 panstvu v Zlatých Moravciach. Počas tureckej okupácie tu bolo 16 domácností a 24 zdanených osôb.
Posledným zemepánom a vlastníkom časti obecného chotára bol gróf kardinál Krištof Anton Migazzi. Ten dal vo veku 90 rokov postaviť v roku 1792 neskorobarokový kostol Svätého Martina biskupa. Postavený bol neďaleko už zaniknutého románskeho kostola v priestoroch starého cintorína. Je to jednoloďový kostol so štvorcovým presbytériom, rovným stropom a pristavanou sakristiou, bez veže. Fasády sú hladké, priečelie je členené pilastrami, zakončené murovaným volútovým štítom. Za hlavným oltárom Panny Márie sa nachádza neskorobarokový obraz znázorňujúci smrť Sväteho Martina. Podľa legendy tvár Svätého Martina patrí grófovi Migazzimu.